Po tom, ako v čínskom meste Urumči uhorelo minimálne desať ľudí v budove s prísnymi protipandemickými opatreniami, v krajine sa spustili najväčšie protesty od roku 1989. Ako vyzerá boj vlády a demonštrantov o dosiahnutie svojich záujmov?
V čínskom meste Urumči horela 24. novembra budova s obyvateľmi vo vnútri. Podľa oficiálnych vyjadrení uhorelo v bytovke celkom desať ľudí, predpokladá sa však, že celkový počet je v skutočnosti vyšší. V Urumči v danom období prebiehal celoplošný lockdown, ktorý trval už viac ako sto dní. Práve kvôli nemu nemohli obyvatelia budovy pred požiarom utiecť. Počas lockdownu je v Číne zakázané opúšťať svoj domov. Schodisko a niektoré byty tak boli zapečatené kvôli prísnym covidovým opatreniam. Ďalším dôvodom tragédie bol neskorý príchod hasičov a fakt, že nedokázali požiar uhasiť včas kvôli zábranám a autám obyvateľov, ktoré nebolo možné preparkovať pre vybité batérie.
Podobných príbehov, ako je ten nedávny z Urumči, sa v Číne odohralo viacero. Za posledný rok sa nazbierali aj prípady umierajúcich ľudí, ktorým sa nedostala lekárska pomoc práve kvôli covidovým opatreniam. Väčšina týchto prípadov sa v dôsledku cenzúry nikdy neobjaví v správach ani na sociálnych sieťach. Napríklad, jedna televízna reportáž vyzdvihla pri informovaní o situácii v Urumči fakt, že obyvatelia budovy ju mohli opustiť po voľnom schodisku. Na čínskych sociálnych sieťach sú vymazané akékoľvek príspevky, komentáre, ba aj súkromné správy, ktoré by mohli spájať tragédie s prísnymi opatreniami. Niektoré správy sa kvôli citlivým kľúčovým slovám neodošlú a v prípade, že zdieľate a preposielate takéto videá a príspevky svojim kontaktom, váš účet bude deaktivovaný na viac ako 24 hodín.
Deň po tragédii sa obyvatelia Urumči zhromaždili pred miestnym mestským úradom držiac čínske vlajky a spievajúc hymnu. Niektorí prišli kvôli pietnej spomienke na obete, iní zas preto, aby ukázali svoj nesúhlas s prísnymi opatreniami, ktoré stáli nevinných ľudí životy. Podobných protestov bolo za posledný rok viacero, no práve kvôli cenzúre sa o nich domáci nedopočujú. Západné médiá pred pár týždňami informovali o protestoch v čínskej fabrike Foxcon alebo o protestoch z lockdownu v Šanghaji na jar tohto roku. No ani jeden protest nespustil vlnu protestov, aká sa v týchto dňoch nesie mnohými metropolami krajiny.
V mestách ako je Šanghaj, Peking či Čcheng-tu a v mnohých ďalších sa v sobotu 26. novembra začali protesty ako pietna spomienka na obete, ktoré zahynuli v požiari. Ľudia sa zhromaždili, aby zapálili sviečky a položili kvety na pamiatku obetiam. Väčšina týchto protestov boli spočiatku pokojné zhromaždenia, avšak situácia sa zmenila po príchode polície. Tá začala protestujúcich zatýkať a nakladať do policajných áut a neskôr do autobusov, ktoré ich mali odviezť do väzby. Polícia používala aj fyzické útoky, čo protestujúcich pobúrilo.
Veľká časť protestujúcich boli ženy a mladí ľudia, ani oni však neboli chránení od brutálnych faciek a iných zásahov polície. Na internete sa objavili stovky videí zachytávajúcich policajnú brutalitu najmä na miestach, kde boli celoplošné lockdowny. Tieto videá kolovali aj čínskymi sociálnymi sieťami, no iba dovtedy, kým ich cenzúra nezmazala. V sobotu trvali protesty vo väčšine miest do neskorej noci. V Šanghaji po nich, keď už obyvatelia spali, zaplnili ulice opancierované protiprotestné autá.
Biely papier ako symbol odporu
V nedeľu sa protestujúci vo viacerých mestách zhromaždili opät. Ľudia sa dožadovali prepustenia protestujúcich zo soboty večera na slobodu. Davom sa šírili slová ako 放人, fang-ren – prepustite ľudí. V Pekingu a Čcheng-tu protestujúci len pokojne stáli s prázdnymi bielymi papiermi nad hlavami. Biely papier – symbol týchto protestov – poukazuje na to, že všetky sťažnosti a požiadavky čínskych obyvateľov budú napokon vymazané. Je jedno či v dave stojíte kvôli obetiam z Urumči alebo kvôli vlastným stratám či nespokojnosti s opatreniami či politikou. Všetko už bolo vyslovené.
Zároveň je biely papier aj ironickým poukázaním na to, že ľudia v Číne môžu ísť za mreže aj za tak málo, ako je držanie bieleho papiera. Verejné protestovanie proti strane a vláde je v Číne zakázané a protestujúcim hrozí aj niekoľkoročné väzenie. Miestna polícia sa proti možným protestom snaží bojovať tak, že v danej oblasti vypnú internet alebo dokonca aj elektrinu, ako počas protestov v Urumči. No ani to v tomto prípade nestačilo.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Šanghaj bol vždy mestom so silným disentom, preto sa zo záberov na internete zdá, že šanghajské protesty boli najintenzívnejšie. Niektorí protestujúci sa tu dožadovali, aby Komunistická strana Číny a prezident Si Ťin-pching odstúpili. Iní kričali, že nechcú covidové opatrenia, ale viac slobody. Neznamená to ale, že Číňania dospeli k demokratickému obrodeniu. Protesty nereprezentujú názor väčšiny obyvateľov, ktorí nechcú, aby prezident odstúpil. Pre týchto ľudí ide o dlhodobú frustráciu, ktorú im priniesol život v prísnych covid opatreniach. Chcú viac slobody pohybu, možnosť chodiť do práce a menej cenzúry.
Súčasné protesty sú najväčšími verejnými zhromaždeniami od čias Tianamen protestov v roku 1989. Práve kvôli týmto protestom, kedy na námestie v Pekingu prišli tanky a armáda strieľala do protestujúcich, sa mnohí čínski obyvatelia boja zapojiť do protestov. Každý jeden protestujúci je vystavený riziku, že zmizne bez toho, aby sa jeho rodina a blízki dozvedeli, čo sa s nimi stalo.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Zdravotný QR kód
V Číne naďalej platia prísne covidové opatrenia. Každý obyvateľ má neustále so sebou tzv. Zdravotný QR kód, ktorý svieti nazeleno, pokiaľ je jeho držiteľ negatívny. Bez neho sa nedostanete do verejnej dopravy, bánk, nákupných centier či akýchkoľvek verejných miest. Aj toto opatrenie vytvorilo možnosť pre miestnu políciu manažovať dav a obmeziť obyvateľov. Po identifikácii obyvateľov z protestov sa ich zdravotné kódy menia na červenú farbu, a tak sa nemôžu presúvať či aktívne využívať akékoľvek služby. Časti susedstiev dostali príkaz na dočasný lockdown pre údajný styk s nakazeným covid prípadom. Aj takto sa vláda snaží zabrániť tomu, aby protestujúci vyšli do ulíc na nasledujúci deň.
Mnoho protestných stránok a profilov upozorňuje ľudí na to, aby si dávali pozor na svoju anonymitu počas protestov. Ľudí vyzývajú rozmazať tváre na fotkách a nezdieľať fotografie, ktoré by mohli ohroziť anonymitu.
Boj propagandy na západných sociálnych sieťach
Deň po protestoch začala polícia kontrolovať telefóny bežných ľudí v metre či na ulici. Rozoznávacím znakom protestujúcich sa stali aplikácie, ktoré sú v Číne inak nedostupné. Vlastniť biznis s VPN službou v Číne je nemožné. No aj napriek čínskej firewall sa dajú stiahnuť VPN služby, ktoré umožňujú čínskym obyvateľom prístup na internet Západu. Keďže aj súkromné správy čínskych sociálnych aplikácií sú monitorované, mnohí sa obracajú k používaniu šifrovaných aplikácií Signal či Telegram. Veľa ľudí publikuje videá, fotky a zábery z protestov na sociálne siete Instagram či Twitter. Kľúčovou sociálnou sieťou je Twitter kvôli možnosti zdieľať aj citlivý obsah pri šírení záberov policajnej brutality či iných záberov z protestov.
Miestna vláda proti týmto postupom bojuje svojským spôsobom. Od minulej soboty sú všetky čínske kľúčové slová vo vyhľadávaní spamované botmi a reklamami na tzv. honey traps. Pri zadaní názvov miest 上海 (Šanghaj) či 北京 (Peking) zahltia hľadajúceho fotky vyzývavých Ázijčaniek, ktoré si údajne hľadajú muža alebo ponúkajú dospelácku zábavu. Kľúčovými hráčmi v dobe info vojny sa tak stávajú anonymné antisystémové profily, ktoré zdieľajú relevantné informácie a zábery z protestov. Aj tieto zábery sú však pod neustálym útokom a mnohými pro-čínskymi účtami sú označované za nevhodné s cieľom, aby ich sociálne siete zablokovali.
Na čínskych sociálnych sieťach sa zatiaľ objavili príspevky hovoriace o tom, že protesty sú iniciované zahraničnými aktérmi a že protestujúci sú podplatení. Upozorňujú domácich, aby sa nedali zlákať a nedôverovali protestujúcim. Keďže v Číne je veľmi veľká nedôvera voči Západu, takáto taktika je úspešná a nedovoľuje rozvíjať konverzáciu o možných nedostatkoch momentálneho vedenia krajiny. Otázkou stále zostáva aj to, ako sa s týmito protestami súčasné vedenie Číny vysporiada, či bude ochotné odpovedať na požiadavky o uvoľnení covidových opatrení v celej krajine. Zatiaľ to vyzerá na odstránenie vedúcich lídrov odporu a prísnejšie opatrenia na zamedzenie vychádzania.
