Jednoznačná výhra Petra Pellegriniho v sobotných prezidentských voľbách dokazuje, že Ficova vláda plní spoločenskú objednávku. Šírenie strachu, odvádzanie pozornosti a volebná korupcia na Slovensku znovu vyhrali.
Referendum o Robertovi Ficovi dopadlo na výbornú. Tak to zhodnotil slovenský premiér, keď gratuloval Petrovi Pellegrinimu k víťazstvu v prezidentských voľbách.
Ten totiž svoju kampaň postavil na sľube, že sa hneď po zvolení vláde odprace z cesty. Premiér, predseda parlamentu aj prezident budú spolu silní a neporaziteľní ako tri Svätoplukove prúty, vysvetľoval.
Čtěte také: Proti Kyjevu i Praze. Splní si Ficův (ne)poslušný žák prezidentský sen?
Štvrtá vláda Smeru pritom od svojho vymenovania hlasne a agresívne útočí na médiá, neziskové organizácie, ľudské práva aj systém spravodlivosti. Nedá sa povedať, že voliči nevedeli, za čo hlasujú.
Voliči Ivana Korčoka boli naopak maximálne zmobilizovaní. Zvyknutí chodiť každý týždeň protestovať, nezvyčajne zjednotení v zoskupení konzervatívcov, liberálov aj progresívcov. Napriek tomu musel ich kandidát vyjsť pred polnocou na pódium, aby vyjadril úprimné sklamanie.
Čo sa zmenilo medzi prvým a druhým kolom?
Korčok, bývalý minister zahraničných vecí a veľvyslanec v USA, pritom prvé kolo pred dvoma týždňami vyhral. Komentátori hovorili o dvoch možnostiach – buď sa zvezie na vlne víťazstva, alebo sa proti nemu voliči Pellegriniho viac zmobilizujú.
V praxi však šlo najmä o voličov Štefana Harabina, bývalého ministra spravodlivosti, ktorý ako kandidát krajnej pravice získal v prvom kole takmer 12 percent.
Harabin sa pred prvým kolom vyhraňoval proti obom mužom. Tvrdil, že obaja sú liberálni a nie dostatočne národniarski. Jeho podpora zostala nejasná, keď svojím voličom odkazoval, že „vedia, čo majú robiť“.
Pellegrini sa prezentoval ako kandidát ľudu, medzi Bratislavou a Košicami sa ale presúval súkromným lietadlom.
Pellegrini sa Harabinovým voličom začal pred druhým kolom zaliečať otvorenejšie. Pritvrdil v ľudskoprávnych témach, keď povedal, že spoločnosť nie je pripravená na registrované partnerstvá.
Na pedál ale šliapla celá koalícia. Ministerka zdravotníctva z Pellegriniho strany Hlas, Zuzana Dolinková, zrušila ťažko vybojované štandardy zdravotnej starostlivosti pre transrodových ľudí. Viacerí ministri zdieľali zavádzajúce vyhlásenie, že iba Pellegrini dokáže zabezpečiť, že slovenskí muži nebudú zavlečení do vojny na Ukrajine.
Podarilo sa mobilizovať veľké množstvo Slovákov a Peter Pellegrini vyhral s takmer jeden a pol miliónom hlasov. Ivan Korčok však ako porazený kandidát získal vo voľbách viac hlasov, než stačilo päť rokov dozadu Zuzane Čaputovej na víťazstvo.
Čo vyhralo koalícii voľby
Voľby ukázali, že na Slovensku je pretrvávajúci dopyt po smero-hlasovskom type politiky. Peter Pellegrini stavil na šírenie strachu – pred vojnou, pred medveďmi, pred inakosťou – a sľubovanie pokoja a prosperity.
Fakt, že nešlo o reálne sľuby, sa pritom nedal odignorovať. Najmä v posledných dvoch týždňoch robil jeho tím jednu politickú chybu za druhou.
Pellegrini sa prezentoval ako kandidát ľudu, medzi Bratislavou a Košicami sa ale presúval súkromným lietadlom. Nechal sa prichytiť pri klamstve, keď tvrdil, že sa fyzicky nemôže dostaviť na debatu s protikandidátom, ale nechal sa odfotiť len niekoľko kilometrov od miesta nahrávania.
Dojímavá fotka starej ženy objímajúcej mladého vojaka, ktorou strašili ministri pred zavlečením Slovákov do vojny, sa rýchlo ukázala byť fotkou Ukrajinca, ktorému bola vyretušovaná z rukáva vlajka. Ukázalo sa, že údajní Pellegriniho voliči v reklamnom spote sú najatí herci.
Hrozili, že Korčok zruší právo veta v EÚ, aj že slovenských mužov odvedie na Ukrajinu, pričom ani jednu z týchto vecí nemá prezident právomoc na Slovensku urobiť.
Voliči koalície tiež veria, že keď necháme Ukrajinu bez pomoci, pre Slovensko to bude znamenať väčšie šance na pokoj a mier.
Očividný bol tiež rozpor medzi volebnými a predvolebnými vyhláseniami Pellegriniho. Muž, ktorý tvrdil, že nebude nikoho podržtaškou, výťahom k moci, ani nebude utekať pred vládnutím „odprataním sa“ na reprezentatívnu funkciu, pred kamerami sľuboval všetko spomenuté.
Takéto divadlo, ktoré očividne neprezentuje realitu, však koaliční politici prevádzkujú od začiatku. Na jednu noc sa postavia na hranicu s vodnými delami, kde síce nestretnú žiadnych migrantov, ale aj tak budú tvrdiť, že krajinu ochránili pred utečencami. Alebo zastrelia 67-kilovú medvedicu a budú tvrdiť, že ide o hľadaného 100-kilového medveďa.
Voliči koalície jej ale zostávajú verní napriek týmto nezrovnalostiam. Smer stále vyhráva v rebríčkoch preferencií a v prvej trojke sa drží aj Hlas. Preferujú sľuby a strašidelné rozprávky a dokážu sa presvedčiť, že sa aj skutočne plnia.
Skupinové rozhovory s voličmi koalície napríklad ukázali, že vnímajú, že po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica výrazne zlacneli potraviny. Tiež veria, že keď necháme Ukrajinu bez pomoci, pre Slovensko to bude znamenať väčšie šance na pokoj a mier.
Voliči Smeru, Hlasu a Slovenskej národnej strany sa zhodli, že všetci politici kradnú. Spokojnejší sú však s tými, ktorý pri tom aspoň niečo podhodia aj im. Medzi prvým a druhým kolom volieb sa na ministerstve obrany rozdávali mimoriadne odmeny.
Čo to znamená pre Slovensko
Prezident má na Slovensku kompetencie vládu otravovať, ale nie ju výrazne obmedzovať. Prezident môže odmietnuť podpísať zákon v prvom čítaní, fungujúca koalícia však takéto veto vie prelomiť bez problémov.
Podávať sťažnosti na ústavný súd môžu naďalej aj opoziční politici v parlamente. Prezident tiež nemá hlavné slovo vo veciach zahraničnej politiky. Slovensko by teda na tom bolo zle, aj keď by v paláci zostal niekto ochotný robiť vláde protiváhu.
Prezidentka Zuzana Čaputová svojím konaním však dokázala v niektorých prípadoch vláde skrížiť cestu. Napríklad, keď novelu trestného zákona, ktorá znižuje tresty za korupciu, neodmietla podpísať, ale rovno ju poslala na Ústavný súd. Ten niektoré časti novely vďaka jej rozhodnutiu dokázal pozastaviť. Bez jeho preskúmania tak aspoň nezačnú platiť skrátené premlčacie doby, čo by sa inak už nedalo zvrátiť.
Čtěte také: Dovidenia, pani prezidentka: Zuzana Čaputová znovu kandidovať nebude
Koalícii tiež bolo nepohodlné musieť obísť prezidentský palác pri vymenovaní nového šéfa Slovenskej informačnej služby. Čaputovej neochotu akceptovať za jej vedúceho neskúseného syna bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara vyriešili tým, že mu dali právomoci úrad de facto riadiť aj z pozície podpredsedu.
Pre Fica bolo dôležité získať aj prezidenta. Bolo to vidieť aj na tom, že mnohé iniciatívy vlády pred voľbami pozastavili. Označovanie neziskových organizácií za zahraničných agentov, premena verejnoprávnych médií na vládne, ale aj ďalší rozklad polície a súdnictva – k tomu všetkému sa teraz vláda môže vrátiť a dotiahnuť to o niečo hladšie.
